Soľ nad zlato?

Soľ je síce pre ľudské telo nenahraditeľná, v strave jej však prijímame toľko, že nás skôr ako jej nedostatok trápi jej prebytok. Priemerná spotreba soli je u nás viac ako 13 gramov za deň, čo je viac ako dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa pre dospelých odporúča denne menej ako 5 gramov soli. U detí prekračuje konzumácia soli odporúčané množstvo už v predškolskom a školskom veku v 80 % prípadov. Veľmi slané potraviny – chipsy, fast food, údeniny, syry – bývajú celkovo chuťovo výrazné, tučné a tým nepriamo vedú k rýchlej konzumácii a prejedaniu. Dnes je však soľ pridaná prakticky v každej potravine: v údeninách, paštétach a balenom mäse, v údených a v solených rybách, v polotovaroch (instantné jedlá a polievky, mrazené jedlá), v marinádach a sójových omáčkach, v pečive, v syroch, v nakladanej zelenine, v koreniacich zmesiach, ale aj v minerálnych vodách (Hanácká, Poděbradka). Najviac soli prijímame v potravinách, ktoré kupujeme v samoobsluhách (asi okolo 70 % dennej dodávky), značná časť soli je aj v pečive! Iba asi 5 % pripadá na prídavok soli pri varení a o niečo viac pri dosoľovaní jedál doma (SZU).

V prípade nadbytočného príjmu soli dochádza k zvýšenému vylučovaniu sodíka močom, a tým aj k zvýšeným stratám vápnika močom. Nadmerné solenie tak zvyšuje aj riziko osteoporózy či spôsobuje zadržiavanie vody a u žien takú neobľúbenú celulitídu. Nadmerná konzumácia soli takisto podporuje vznik autoimunitných ochorení či tvorbu opuchov.

Odhaduje sa, že znížením denného príjmu soli na zhruba polovicu by v Česku došlo k obmedzeniu výskytu cievnych mozgových príhod o štvrtinu a výskytu kardiovaskulárnych ochorení o 17 %. (Tlačová správa MZd ČR 26. 11. 2013).

Ako teda znížiť príjem soli?

  • Na tanieri už nedosoľovať – nemať v dosahu soľničku.
  • Príjem soli znižovať postupne – redukcia soli o 20 – 25 % ešte nie je chuťovo rozpoznateľná
  • Nahrádzať časť soli bylinkami, korením, cesnakom alebo orechami
  • Zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia – draslík v nich sa nachádzajúci vyrovnáva do určitej miery nepriaznivý vplyv na krvný tlak spôsobený vysokou konzumáciou soli.
  • Čítať informácie na obaloch a sledovať obsah soli v potravinách – vyberať tie s nižším podielom soli.

Na záver pár zaujímavostí o soli.

 

  • Ako národ milujúci soľ sú označovaní Japonci. Konkrétne u obyvateľov ostrova Honšu bola priemerná spotreba soli až 60 g na deň. Strava obsahovala veľmi slané omáčky, miso polievky a nakladanú zeleninu. V tejto oblasti bol extrémne vysoký výskyt hypertenzie (krvného tlaku) a úmrtnosť na mozgové príhody.
  • Soľ v silnej koncentrácii sa používala ako prípravok na balzamovanie mŕtvych tiel.
  • Nadmerný prísun soli sa môže prejavovať: suchou a zvráskavenou pokožkou, bielymi vlasmi, zle fungujúcou pečeňou a obličkami.
  • Pokusy na zvieratách, ktoré mali nadmerný prísun soli v potrave, ukázali, že ich pečeň bola plná kryštálov močoviny a príčinou ich smrti bolo zlyhanie pečene.