17. 8. 2026

Myslíte si, že stačí vypiť „osem pohárov denne“ a máte hotovo? Čo ak vám práve toto pravidlo škodí viac, ako pomáha? A vedeli ste, že do denného príjmu tekutín sa počíta aj tanier polievky alebo ranná káva? Poďme spolu rozkľúčovať, ako vyzerá správny pitný režim – bez mýtov a s dátami.

Ilustračný obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou (Google Gemini)

Správny pitný režim: Prečo na ňom záleží viac, než čakáte

Pitný režim nie je len otázka pohodlia alebo zvyku. Voda vo vašom tele zastáva niekoľko rolí naraz:

• stavebný materiál buniek,
• rozpúšťadlo a transportér živín,
• chladiaci systém pri potení,
• tlmič nárazov v kĺboch a mozgu (Jéquier & Constant, 2010).

Keď jej máte málo, zistí to celé telo: horšie sa ochladzujete, srdce musí viac pracovať, klesá fyzický výkon a horšie sa sústredíte.

Voda pritom tvorí u dospelého človeka 50 až 60 % telesnej hmotnosti a najväčší podiel z nej držia vaše svaly. Hydratácia a zloženie tela preto spolu úzko súvisia a samotná osobná váha vám nepovie, či pijete dosť.

Koľko vody denne vypiť? Čo hovorí veda a prečo „8 pohárov“ neplatí

Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín je adekvátny denný príjem celkovej vody 2,0 litra u žien a 2,5 litra u mužov (EFSA, 2010). Ide však o vodu zo všetkých zdrojov vrátane jedla, takže samotnými nápojmi pokryjete zhruba 1,6 až 2 litre denne. Presná potreba je individuálna a rastie s telesnou hmotnosťou, podielom svalov, fyzickou aktivitou aj teplotou prostredia.

Ten prepočet na nápoje však nie je číslo od EFSA. Vychádza z odhadu, že približne pätina až štvrtina tekutín pochádza z potravín (Masot et al., 2020), takže ho berte ako orientáciu, nie ako normu. Americký Institute of Medicine navyše udáva hodnoty o niečo vyššie, okolo 2,7 litra pre ženy a 3,7 litra pre mužov, opäť vrátane vody z jedla.

Pre prehľadnosť si oba odporúčané štandardy zhrňme do tabuľky:

Zdroj odporúčania	Celkový príjem vody (ženy)	Celkový príjem vody (muži)	Z toho z nápojov – orientačne (ženy / muži)
EFSA (2010)	2,0 l / deň	2,5 l / deň	1,6 l / 2,0 l
Institute of Medicine (USA)	2,7 l / deň	3,7 l / deň	približne 2,2 l / 3,0 l

Poznámka: celkový príjem vody zahŕňa nápoje aj vodu, ktorú prijmete v jedle.

A čo slávnych „8 pohárov"?

Toto pravidlo znie pekne, nemá však pevný vedecký základ. Osem pohárov po 250 ml znamená dva litre čistej vody, lenže táto poučka ignoruje vodu z jedla aj obrovské individuálne rozdiely. Vašu skutočnú potrebu tekutín ovplyvňuje množstvo faktorov:

• Telesná hmotnosť a podiel svalov: väčšie a svalnatejšie telo potrebuje viac vody.
• Fyzická aktivita a potenie: pri športe alebo v horúčave straty výrazne rastú.
• Vek, zdravotný stav a okolitá teplota: každý z nich posúva vašu individuálnu potrebu inam.

Realita je pritom taká, že väčšina ľudí odporúčané hodnoty nesplní. Menej ako polovica žien a zhruba 60 % mužov nedosahuje adekvátny príjem vody z tekutín podľa EFSA (Ferreira-Pêgo et al., 2015). Namiesto hľadania jedného univerzálneho čísla v tabuľke je preto zmysluplnejšie načúvať vlastnému telu a priebežne sledovať farbu moču.

Ilustračný obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou (Google Gemini)

Koľko vody na kilogram telesnej hmotnosti?

Ak vám tabuľkové čísla nesedia, pretože vážite výrazne viac alebo menej ako priemer, použite orientačný prepočet 30 až 35 ml celkovej vody na kilogram telesnej hmotnosti u zdravého dospelého človeka. Sedemdesiatkilová žena sa tak dostane približne na 2,1 až 2,5 litra denne, čo zodpovedá odporúčaniu EFSA. Berte to však naozaj ako hrubý odhad, nie ako normu.

Nepočíta totiž s tým, z čoho je vaše telo zložené ani ako je vonku horúco. Pri vyššej hmotnosti navyše vyjde číslo zbytočne veľké, pretože tukové tkanivo drží vody málo.

Ešte jedna praktická vec: vaše obličky dokážu prebytočnú vodu vylučovať len obmedzenou rýchlosťou, u zdravého dospelého zhruba do jedného litra za hodinu. Vypiť dva litre počas pol hodiny preto nedáva zmysel – väčšinu vody rovno vylúčite a pri skutočne extrémnom príjme si môžete nebezpečne nariediť sodík v krvi. Rozložte pitie radšej rovnomerne počas dňa.

Pitný režim podľa veku a životnej situácie

Univerzálny pitný režim podľa veku neexistuje, pretože potreby sa v priebehu života menia. Najviac pozornosti si zaslúžia štyri skupiny:

• Seniori. S pribúdajúcim vekom slabne pocit smädu a zhoršuje sa schopnosť obličiek hospodáriť s vodou, takže k dehydratácii dochádza ľahko a často nepozorovane (Volkert et al., 2022). Vo vyššom veku to ide ruka v ruke s úbytkom svalovej hmoty.
• Deti. Majú relatívne väčší povrch tela a rýchlejší metabolizmus, a preto sú na nedostatok tekutín citlivejšie ako dospelí (Chouraqui, 2023). U športujúcich detí platia navyše vlastné pravidlá, pretože sa potia a pritom si smäd uvedomujú menej spoľahlivo.
• Športovci. Musia dorovnávať straty potom, ktoré sa menia podľa dĺžky výkonu aj teploty prostredia.
• Tehotné a dojčiace ženy. Potreba tekutín u nich prirodzene rastie, pri dojčení podľa EFSA zhruba o 700 ml denne.

Spoločný menovateľ zostáva rovnaký: čím náročnejšia situácia, tým vedomejšie je potrebné k pitiu pristupovať.

Čo sa počíta do pitného režimu? Káva, čaj aj polievka

Mnoho ľudí žije v presvedčení, že do pitného režimu patrí iba čistá voda. Nie je to pravda. Do denného príjmu tekutín sa vám počítajú prakticky všetky nápoje aj voda, ktorú zjete v jedle. Zhruba 25 až 30 % celkového príjmu vody pochádza práve z potravín, najmä z ovocia, zeleniny, polievok a mliečnych výrobkov (Sui et al., 2016).

Potravina	Obsah vody
Uhorka	~ 97 %
Ľadový šalát	~ 95 %
Paradajka	~ 94 %
Zeler	~ 94 %
Dyňa červená	~ 91 %
Jahody	~ 91 %
Citrusy	~ 88 %

Tanier šalátu na obed je teda tichý, ale účinný pomocník vašej hydratácie. A ak počítate kalórie, potraviny s vysokým obsahom vody vám navyše pomôžu zasýtiť sa za menej energie.

Ilustračný obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou (Google Gemini)

A čo káva a čaj?

Asi najhúževnatejší mýtus sa týka kávy a čaju. Roky sa hovorí, že odvodňujú a do pitného režimu ich nezapočítate. Vedecké dáta však hovoria inak.

Keď 50 pravidelných pijanov kávy vypilo denne štyri šálky, ich celková voda v tele sa nelíšila od dní, keď pili len vodu (Killer et al., 2014). Odvodniť vás dokáže až fakt veľká dávka naraz. V štúdii, kde účastníci dostali zhruba 270 mg kofeínu, sa na výdaji moču neprejavilo nič. Až dvojnásobok, teda asi 540 mg, moč rozprúdil (Seal et al., 2017). Hovoríme teda o piatich a viac šálkach silnej kávy vypitých za sebou – nie o vašom rannom espresse (Maughan & Griffin, 2003). Káva aj čaj v bežnom množstve teda do pitného režimu plnohodnotne patria.

Výnimkou zostáva alkohol. Ten potláča vylučovanie antidiuretického hormónu a zvyšuje tvorbu moču, takže ako zdroj hydratácie sa nehodí. Vodu síce obsahuje, spoľahnúť sa naň však nemôžete – ku každému alkoholickému nápoju si preto dajte aj niečo nealkoholické.

Index hydratácie nápojov

Existujú aj nápoje, ktoré telo udrží dlhšie ako vodu. Takzvaný index hydratácie nápojov ukázal, že mlieko a rehydratačné roztoky zadržia tekutiny lepšie ako čistá voda, zatiaľ čo káva, čaj alebo džús sa vode svojím hydratačným účinkom vyrovnajú (Maughan et al., 2016).

Za lepším výsledkom mlieka stojí obsah sodíka, draslíka a bielkovín – minerálne látky totiž pomáhajú vodu v tele udržať. Opatrnosť si zaslúžia len sladené malinovky a energetické nápoje. K príjmu tekutín síce prispievajú tiež, ale nesú so sebou aj značné množstvo pridaného cukru a energie. Ak ich pijete pravidelne, stojí za pozornosť aj to, kam sa prebytočná energia ukladá – rolu tu hrá najmä viscerálny tuk.

Ako zistíte, že pijete málo: Test dehydratácie, ktorý zvládnete doma

Na miernu dehydratáciu stačí, keď vaša hmotnosť klesne o 1 až 2 %, u osemdesiatkilového človeka teda o 0,8 až 1,6 kilogramu. Pri akútnej strate tekutín za týmto poklesom stojí predovšetkým voda. A napriek tomu už táto „neviditeľná“ dehydratácia zhoršuje náladu, zvyšuje únavu a oslabuje schopnosť sústrediť sa (Ganio et al., 2011; Armstrong et al., 2012). Rozsiahla metaanalýza potvrdila, že nedostatok vody merateľne znižuje pozornosť, výkonné funkcie mozgu aj koordináciu (Wittbrodt & Millard-Stafford, 2018).

Najjednoduchší test dehydratácie máte doma na toalete. Svetlý moč ako slama obvykle zodpovedá dostatočnému príjmu tekutín, tmavo žltý až jantárový býva signálom, že máte viac piť. Berte to však ako orientačnú pomôcku – farbu ovplyvňujú aj niektoré potraviny, doplnky stravy a lieky. Dlhodobo úplne číry moč zase môže súvisieť s veľmi vysokým príjmom tekutín, sám o sebe však nie je dôkazom nadmerného pitia. A nespoliehajte sa len na smäd, pretože u seniorov a pri intenzívnom pohybe prichádza neskoro.

Medzi typické príznaky dehydratácie patria:

• smäd a sucho v ústach,
• tmavý moč,
• bolesť hlavy, únava a zhoršené sústredenie,
• závrat a znížený fyzický výkon,
• u starších ľudí aj zmätenosť.

Možno vás prekvapí, že dlhodobo nízky príjem tekutín môže viesť aj k opačne vyzerajúcemu problému – telo si začne vodu zadržiavať. Čomu všetkému sa dá zadržiavanie vody v tele pripísať, rozoberáme v samostatnom článku.

Ako rozložiť pitie počas dňa

Prax je jednoduchšia, než sa zdá. Držte sa štyroch bodov:

• Ráno začnite pohárom. Po niekoľkých hodinách spánku bez tekutín príde vhod, zvlášť keď máte smäd alebo vás čaká tréning.
• Pite pravidelne a po menších dávkach, orientačne 200 až 300 ml každú hodinu až dve. Ku každému jedlu si dajte pohár.
• Pri športe pripočítajte straty potom. Za hodinu intenzívneho pohybu stratíte podľa teploty pol litra až liter a pol.
• Večer príjem zmiernite, nech vás v noci nebudí močový mechúr.

Pitný režim v lete: kedy samotná voda nestačí

Horúčava mení celú rovnicu. Za hodinu pohybu v teple stratíte potom pol litra až liter a pol a spolu s vodou odchádza aj sodík. Zradné pritom je, že práve v horúčave ľudia najčastejšie pijú „pre istotu“ oveľa viac, než potrebujú – a nadmerný príjem tekutín je hlavnou príčinou hyponatrémie, dôležitejšia ako samotná strata soli potom (Rangan et al., 2021).

Nápoj s elektrolytmi preto neberte ako poistku proti hyponatriémii, tú spoľahlivo nevyrieši. Hodí sa z iného dôvodu: mlieko a rehydratačné roztoky držia tekutiny v tele dlhšie ako čistá voda práve vďaka obsahu sodíka a draslíka (Maughan et al., 2016), takže po dlhšej záťaži v horúčave doplníte straty rýchlejšie.

Pozor si dajte aj v dňoch, keď nešportujete. V horúcom počasí sa potíte, aj keď len sedíte v kancelárii, a najohrozenejšou skupinou zostávajú seniori – pocit smädu im prichádza neskoro, takže naň nemá zmysel čakať (Volkert et al., 2022).

Ilustračný obrázok vygenerovaný umelou inteligenciou (Google Gemini)

Hydratácia, výkon a chudnutie: Čo sa deje, keď pijete málo

Pri dlhotrvajúcom pohybe hydratácia priamo ovplyvňuje fyzický výkon (Maughan, 2003). Dehydratovaný sval stráca silu aj vytrvalosť skôr, než by ste čakali, a spomalí sa aj regenerácia svalov po tréningu.

Voda je zároveň v boji s nadváhou nedocenený spojenec. Pohár vody pred jedlom vás môže trochu zasýtiť a pri chudnutí pomôcť udržať porcie pod kontrolou. U koho to zaberie a ako silno, sa však líši človek od človeka (Bracamontes-Castelo et al., 2019). Úplne najúčinnejším krokom je nahradiť sladené a kalorické nápoje vodou: ženy, ktoré to počas chudnutia urobili, schudli viac ako tie, ktoré pokračovali v diétnych limonádach (Madjd et al., 2015). Takzvaný termogénny efekt vody zostáva sporný – niektoré práce ho potvrdzujú (Boschmann et al., 2003), iné nie (Brown et al., 2006).

Hlavný prínos vody pre chudnutie teda nestojí na spaľovaní kalórií, ale na zasýtení a nahradení tekutých kalórií. Celý obrázok nájdete v samostatnom článku o tom, ako si spočítať a vytvoriť kalorický deficit.

Dá sa vypiť aj príliš mnoho? Áno, a nie je to zábava

Platí, že viac nie je vždy lepšie. Nadmerné pitie niekoľkých litrov denne môže viesť k nebezpečnému zriedeniu sodíka v krvi, takzvanej hyponatriémii (Rangan et al., 2021). Prejaví sa bolesťou hlavy, nevoľnosťou, zmätenosťou a v ťažkých prípadoch aj kŕčmi. Najčastejšie na to doplácajú vytrvalostní športovci, ktorí počas dlhého výkonu pijú „pre istotu“ čo najviac. Rozumnejšie je odhadnúť, koľko potom naozaj strácate, a dopĺňať podľa toho.

Cieľom správneho pitného režimu preto nie je piť čo najviac, ale piť dostatočne a rovnomerne po celý deň.

Pitný režim a zloženie tela: Čo vám ukáže analýza InBody

Tu sa dostávame k jadru veci. Koľko vody v tele naozaj máte, vám číslo na váhe ani poháre na stole neprezradia. Podrobnejší obrázok vám dá analýza zloženia tela na prístroji InBody.

InBody pomocou patentovanej technológie DSM BIA rozdelí celkovú telesnú vodu na vodu vnútri buniek a vodu mimo buniek a porovná ich s referenčným rozmedzím pre vašu postavu. Uvidíte tak nielen, koľko vody v tele máte, ale aj to, ako je rozložená. Ak vás zaujíma, aké je ideálne množstvo svalov, vody a tuku v tele, nájdete odpoveď v samostatnom článku.

Ako veľmi sa tomu dá veriť? Vedci postavili InBody proti laboratórnej metóde, ktorá platí za zlatý štandard merania telesnej vody. Zhoda vyšla ako výborná až veľmi dobrá – a nelíšila sa podľa toho, odkiaľ účastníci pochádzali (Blue et al., 2023). Keď sa navyše zmeriate dvakrát po sebe, dostanete prakticky to isté číslo (Looney et al., 2024). Ide však o odhad, nie o priame meranie – výsledky preto porovnávajte vždy v podobných podmienkach.

Jedna praktická rada je pritom zásadná. Vypitá voda tesne pred analýzou výsledky skresľuje, pretože telo potrebuje niekoľko hodín, kým ju rozdelí medzi bunky. Kontrolovaná štúdia preukázala, že akútny príjem tekutín mení namerané hodnoty vnútrobunkovej aj mimobunkovej vody, svalovej hmoty a tuku, a to po celé dve hodiny sledovania (Schierbauer et al., 2023). Preto sa na meranie pripravte správne: pite rovnomerne počas dňa, poslednú väčšiu dávku tekutín si dajte najmenej dve hodiny vopred a nesnažte sa dehydratáciu dohnať tesne pred analýzou.

Prestaňte hádať, čo sa deje vnútri vášho tela. Namiesto spoliehania sa na všeobecné poučky si nechajte zmerať vodu v tele, svalovú hmotu aj telesný tuk na prístroji InBody a získajte jasné, individuálne dáta. Prístroje InBody nájdete na celom Slovensku – rezervujte si svoj termín ešte dnes.

Pohár, ktorý rozhoduje viac, než čakáte

Správny pitný režim nie je o odškrtávaní ôsmich pohárov v aplikácii. Je o tom rozumieť vlastnému telu: vedieť, koľko potrebujete vy, počítať aj s vodou z jedla, piť rovnomerne a nenechať sa vystrašiť rannou kávou. Zvyšok už za vás urobí zvyk – a raz za čas meranie, ktoré vám ukáže, či to celé funguje.

Často sa pýtate

Koľko vody denne vypiť?

Adekvátny denný príjem celkovej vody je podľa EFSA 2,0 litra pre ženy a 2,5 litra pre mužov, vrátane vody z jedla. Samotnými nápojmi by ste mali pokryť zhruba 1,6 až 2 litre denne. Presné množstvo však závisí od vašej hmotnosti, podielu svalov, aktivity a okolitej teploty.

Počíta sa káva a čaj do pitného režimu?

Áno. U pravidelných konzumentov hydratujú bežná káva a čaj porovnateľne s vodou, takže si ich do denného príjmu tekutín pokojne započítajte. Odvodňujúci efekt nastupuje až pri jednorazovej dávke okolo 6 mg kofeínu na kilogram hmotnosti, teda zhruba pri piatich šálkach silnej kávy naraz.

Počíta sa do pitného režimu alkohol?

Nie. Alkohol potláča vylučovanie antidiuretického hormónu, takže telo vylúči viac tekutiny, než koľko ste vypili. Do denného príjmu si ho nezapočítavajte a po každom alkoholickom nápoji si dajte pohár vody navyše.

Aké sú príznaky dehydratácie?

Medzi najčastejšie patrí smäd, sucho v ústach, tmavý moč, bolesť hlavy, únava a zhoršené sústredenie. Už strata 1 až 2 % telesnej hmotnosti zhoršuje náladu a pozornosť, preto sa oplatí nečakať až na pocit smädu.

Pomáha voda pri chudnutí?

Áno, hlavne nepriamo. Pohár vody pred jedlom podporuje pocit sýtosti a nahradenie sladených nápojov vodou patrí medzi najúčinnejšie kroky pri chudnutí. Voda navyše neobsahuje žiadne kalórie.

Líši sa pitný režim podľa veku?

Áno. Seniori sú pre slabnúci pocit smädu náchylnejší na dehydratáciu, deti zase strácajú vodu rýchlejšie. Športovci, tehotné a dojčiace ženy majú potrebu tekutín vyššiu. Pitný režim je preto vždy individuálny.

Ako zistím, koľko vody mám v tele?

Podrobný odhad vám poskytne analýza zloženia tela na prístroji InBody, ktorý rozdelí celkovú telesnú vodu na vodu vnútri a mimo buniek a vyhodnotí aj pomer ECW/TBW. Pred meraním ale nepite veľké množstvo vody naraz, skreslilo by to výsledky.

Zdroje

Armstrong, L. E., Ganio, M. S., Casa, D. J., Lee, E. C., McDermott, B. P., Klau, J. F., Jimenez, L., Le Bellego, L., Chevillotte, E., & Lieberman, H. R. (2012). Mild dehydration affects mood in healthy young women. The Journal of Nutrition, 142(2), 382–388. https://doi.org/10.3945/jn.111.142000

Blue, M. N. M., Tinsley, G. M., Hirsch, K. R., Ryan, E. D., Ng, B. K., & Smith-Ryan, A. E. (2023). Validity of total body water measured by multi-frequency bioelectrical impedance devices in a multi-ethnic sample. Clinical Nutrition ESPEN, 54, 187–193. https://doi.org/10.1016/j.clnesp.2023.01.014

Boschmann, M., Steiniger, J., Hille, U., Tank, J., Adams, F., Sharma, A. M., Klaus, S., Luft, F. C., & Jordan, J. (2003). Water-induced thermogenesis. The Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 88(12), 6015–6019. https://doi.org/10.1210/jc.2003-030780

Bracamontes-Castelo, G., Bacardí-Gascón, M., & Jiménez-Cruz, A. (2019). Effect of water consumption on weight loss: A systematic review. Nutrición Hospitalaria, 36(6), 1424–1429. https://doi.org/10.20960/nh.02746

Brown, C. M., Dulloo, A. G., & Montani, J. P. (2006). Water-induced thermogenesis reconsidered: The effects of osmolality and water temperature on energy expenditure after drinking. The Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism, 91(9), 3598–3602. https://doi.org/10.1210/jc.2006-0407

Chouraqui, J. P. (2023). Children's water intake and hydration: A public health issue. Nutrition Reviews, 81(5), 610–624. https://doi.org/10.1093/nutrit/nuac073

European Food Safety Authority (EFSA) Panel on Dietetic Products, Nutrition, and Allergies. (2010). Scientific opinion on dietary reference values for water. EFSA Journal, 8(3), 1459. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2010.1459

Ferreira-Pêgo, C., Guelinckx, I., Moreno, L. A., Kavouras, S. A., Gandy, J., Martinez, H., Bardosono, S., Abdollahi, M., Nasseri, E., Jarosz, A., Babio, N., & Salas-Salvadó, J. (2015). Total fluid intake and its determinants: Cross-sectional surveys among adults in 13 countries worldwide. European Journal of Nutrition, 54(Suppl 2), 35–43. https://doi.org/10.1007/s00394-015-0943-9

Ganio, M. S., Armstrong, L. E., Casa, D. J., McDermott, B. P., Lee, E. C., Yamamoto, L. M., Marzano, S., Lopez, R. M., Jimenez, L., Le Bellego, L., Chevillotte, E., & Lieberman, H. R. (2011). Mild dehydration impairs cognitive performance and mood of men. British Journal of Nutrition, 106(10), 1535–1543. https://doi.org/10.1017/S0007114511002005

Jéquier, E., & Constant, F. (2010). Water as an essential nutrient: The physiological basis of hydration. European Journal of Clinical Nutrition, 64(2), 115–123. https://doi.org/10.1038/ejcn.2009.111

Killer, S. C., Blannin, A. K., & Jeukendrup, A. E. (2014). No evidence of dehydration with moderate daily coffee intake: A counterbalanced cross-over study in a free-living population. PLOS ONE, 9(1), e84154. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0084154

Looney, D. P., Schafer, E. A., Chapman, C. L., Pryor, R. R., Potter, A. W., Roberts, B. M., & Friedl, K. E. (2024). Reliability, biological variability, and accuracy of multi-frequency bioelectrical impedance analysis for measuring body composition components. Frontiers in Nutrition, 11, 1491931. https://doi.org/10.3389/fnut.2024.1491931

Madjd, A., Taylor, M. A., Delavari, A., Malekzadeh, R., Macdonald, I. A., & Farshchi, H. R. (2015). Effects on weight loss in adults of replacing diet beverages with water during a hypoenergetic diet: A randomized, 24-wk clinical trial. The American Journal of Clinical Nutrition, 102(6), 1305–1312. https://doi.org/10.3945/ajcn.115.109397

Masot, O., Miranda, J., Santamaría, A. L., Paraiso Pueyo, E., Pascual, A., & Botigué, T. (2020). Fluid intake recommendation considering the physiological adaptations of adults over 65 years: A critical review. Nutrients, 12(11), 3383. https://doi.org/10.3390/nu12113383

Maughan, R. J. (2003). Impact of mild dehydration on wellness and on exercise performance. European Journal of Clinical Nutrition, 57(Suppl 2), S19–S23. https://doi.org/10.1038/sj.ejcn.1601897

Maughan, R. J., & Griffin, J. (2003). Caffeine ingestion and fluid balance: A review. Journal of Human Nutrition and Dietetics, 16(6), 411–420. https://doi.org/10.1046/j.1365-277X.2003.00477.x

Maughan, R. J., Watson, P., Cordery, P. A. A., Walsh, N. P., Oliver, S. J., Dolci, A., Rodriguez-Sanchez, N., & Galloway, S. D. R. (2016). A randomized trial to assess the potential of different beverages to affect hydration status: Development of a beverage hydration index. The American Journal of Clinical Nutrition, 103(3), 717–723. https://doi.org/10.3945/ajcn.115.114769

Rangan, G. K., Dorani, N., Zhang, M. M., Abu-Zarour, L., Lau, H. C., Munt, A., Chandra, A. N., Saravanabavan, S., Rangan, A., Zhang, J. Q. J., Howell, M., & Wong, A. T. Y. (2021). Clinical characteristics and outcomes of hyponatraemia associated with oral water intake in adults: A systematic review. BMJ Open, 11(12), e046539. https://doi.org/10.1136/bmjopen-2020-046539

Schierbauer, J., Günther, S., Haupt, S., Zimmer, R. T., Herz, D., Voit, T., Zimmermann, P., Wachsmuth, N. B., Aberer, F., & Moser, O. (2023). Acute fluid intake impacts assessment of body composition via bioelectrical impedance analysis: A randomized, controlled crossover pilot trial. Metabolites, 13(4), 473. https://doi.org/10.3390/metabo13040473

Seal, A. D., Bardis, C. N., Gavrieli, A., Grigorakis, P., Adams, J. D., Arnaoutis, G., Yannakoulia, M., & Kavouras, S. A. (2017). Coffee with high but not low caffeine content augments fluid and electrolyte excretion at rest. Frontiers in Nutrition, 4, 40. https://doi.org/10.3389/fnut.2017.00040

Sui, Z., Zheng, M., Zhang, M., & Rangan, A. (2016). Water and beverage consumption: Analysis of the Australian 2011–2012 National Nutrition and Physical Activity Survey. Nutrients, 8(11), 678. https://doi.org/10.3390/nu8110678

Volkert, D., Beck, A. M., Cederholm, T., Cruz-Jentoft, A., Hooper, L., Kiesswetter, E., Maggio, M., Raynaud-Simon, A., Sieber, C., Sobotka, L., van Asselt, D., Wirth, R., & Bischoff, S. C. (2022). ESPEN practical guideline: Clinical nutrition and hydration in geriatrics. Clinical Nutrition, 41(4), 958–989. https://doi.org/10.1016/j.clnu.2022.01.024

Wittbrodt, M. T., & Millard-Stafford, M. (2018). Dehydration impairs cognitive performance: A meta-analysis. Medicine & Science in Sports & Exercise, 50(11), 2360–2368. https://doi.org/10.1249/MSS.0000000000001682